Akvalog

Tak poplach ohľadom možnosti húfiku malých ramiréziek plávajúcich akváriom bol planý. Dnes ráno som si totiž všimla, že ikry už na liste nie sú a ani rodičia už nič nestrážia a obaja sa voľne premávajú akváriom. Predpokladám preto, že to ďobkanie včera nebolo len tak a že teda ikry požrali. Zas taká škoda to nie je, keďže mi ubudlo starostí a prípadnej ľútosti, čo s nimi, ak by sa vyliahli. Aj keď trošičku to predsalen zamrzelo.

Pridávam preto aspoň fotografie rodičov (aj keď už – ehm – vlastne nie rodičov), ako aj jednu fotku otíka Otocinclus affinis, ako aj zvyšných rastliniek, ktoré mi chýbali do mojej rastlinkovej galérie. Jedná sa o Sagitariu subulatu, ktorá rastie veľmi pomaličky, ale aspoň sa drží. Podobne je na tom malý anubias, ktorý som priniesla zo slovenského akvária už dávnejšie. Anubiasy ale rastú pomaly a myslím, že sa mu preto darí v rámci možností dobre.

Okrem toho som zabudla spomenúť, ako sa to vyvíjalo s našimi slimákmi. Krátko potom, čo som priniesla do akvária vežovky, tak som našla Anentome Helenu ako je prisatá na jednej vežovke. Bola takto asi dva či tri dni. Ja som z toho nebola príliš nadšená, avšak Piktor bol rád, že jeho slimáčiky sa konečne nažrali. Odvtedy som ich ale príliš nevidela, a to už je nejaká doba, takže pochybujem, že ich to vytrhlo z biedy.