Akvalog

Po štvrť roku od prestavby akvária sa udiali nejaké zmeny. V provom rade, rastlinky začali asi po mesiaci stagnovať. Zrejme to bola reakcia na prestavbu, ktorá má u rastlín predsalen o niečo dlhšiu odozvu. Ludwigia, ktorá po prestavbe rástla ako divá, začala uhnívať a myslím celý február nebola bohvie aká. Obdobne ozdobná Hygrophyla polysperma sunset a červená Ludwigia repens Rubin. Rastlinkám, ktorým sa oproti tomu darí dobre, sú zrejme o trošku menej náročné druhy, ako je Hygrophila polysperma, Hygrophila corymbosa a ešte jedna ďalšia Hygrophila s červenkastými vrcholkami, ktorej menom si nie som istá. Začalo sa dariť aj jávskemu machu, ktorý si odrastené SAE na koreňoch už prestali všímať. Novej Hydrocotyle trifasciata sa tiež darí viac než dobre. Od známeho som dostala zopár trsov Eleocharis acicularis a Echinodorus tenellus, ktoré som pridala k už existujúcim a myslím, že tiež rastú. Pomaly, ale rastú.

Čo sa týka nepríjemnej riasy na hladine, tak by sa zrejme dalo povedať, že je preč. Mierny povlak ešte ostáva občas na hladine, a tvoria sa pri krajoch aj bublinky, ale vo výrazne menšej miere. Bojím sa ale začať výraznejšie hnojiť, aby sa to nevrátilo. Preto len občas aplikujem tekuté CO2 a tabletové hnojivo ku koreňom rastlín.

Prvý februárový víkend sme navštívili autom Senec a moje druhé akvárium. Rozhodli sme sa tam presťahovať naše tri SAE, keďže sa nám zdalo, že tam budú mať o niečo viac priestoru (230 l verzus 120 l). Presun prebehol v poriadku a dodnes sa tam majú dobre.
Z návštevy v bratislavskej Aqua Symbioze sme si naopak priniesli šesť kúskov kúzelných Oryzias woworea. Sú novinkou z Indonézie, takže mi ich názov príliš známy nebol. Premýšľava som, či ich nechať v Senci, alebo si ich vziať do Brna, nakoniec som ich vzala. A tu mi robia od začiatku len radosť. Nemajú problémy prijímať suchú potravu, sú smelé, ničoho sa neboja a tak myslím veľmi príjemne oživili osádku akvária. Od prvej polovice marca dokonca pravidelne ráno pozorujem na samičkách nalepené ikry a predvádzajúce sa samčeky. No radosť na ne pozerať.

14.3. ma prekvapili apistogramy viejita gold. Všimla som si, že samička nakládla ikry na koreň, skrytá listami Crpytocoryny. Zúrivo ich bránila, pričom jej pomáhal aj samček. Vydržalo im to prbližne dva dni, potom už bolo po ikrách, ale i tak to bol zaujímavý pohľad.